Tantrayukti - niyoga, vikalpa, samucchaya, uhya

Por el Prof. A. Rangaprasad Bhat
Niyogaḥ
- Sentencia o aforismo: -
Niyoga yukti es el dicho o aforismo dirigir un principio a ser seguido como una regla o deber, en un tono de autoridad.
Ejemplo: - La comida sana (Pathya) solo debe ser comido (para mantener la salud del `s).

इदमेव कर्तव्यमिति नियोगः. . यथा- पथ्यमेव भोक्तव्यमिति .सु.उ / 37 idameva kartavyamiti niyogaḥ | yathā- pathyameva bhoktavyamiti || Su.U / 37 ||
Niyoga yukti es el dicho o aforismo dirigir un principio a ser seguido como una regla o deber, en un tono de autoridad.

Ejemplo: - La comida sana (Pathya) solo debe ser comido (para mantener la salud del `s).

  1. vikalpaḥ- Opcións: -
    इदं वेदं वेति विकल्पः. यथा- रसौदनः सघृता यवागूर्वा .सु.उ / 3 9.
    IDAM Vedam veti vikalpaḥ | yathā- rasaudanaḥ saghṛtā yavāgūrvā || Su.U / 39 ||

Vikalpa es el término que se utiliza cuando algo se dice que tal o cual, i. e., cuando se utilizan alternativas. Porejemplo - ya sea de carne sopa o Yavagu (papilla) cocinado con mantequilla clarificada (se deben utilizar en tal y tal caso).

Vikalpa yukti omes jugar un papel cuando algunas sugerencias basadas en "O o /" principio consigue defendieron, como medio de opciones alternativas.

Ejemplo: - rasaudanaḥ (sopa de carne) saghṛtā yavāgū: (papilla de arroz con ghee añadido en ella), VA (o).
Lo que significa que, o bien la persona (probablemente siendo asesorado por una persona debilitada) puede participar sopa de carne. O en caso de que si él se opone a la carne, en vez de eso puede beber papilla añadido con ghee en ella o bien (a los efectos de santarpanam).
Cabe señalar, que el tipo de Vikalp yukti ofrecer opciones de la palabra "va" (vāśabda) se verá que acompaña a la declaración.

  1. samuccayaḥ- Combinación / Agrupación: -
    इदं चेदं चेति समुच्चयः. यथा- मांसवर्गे एणहरिणादयो वतित्तिरिशारङ्गश्च प्रधानानीति .सु.उ / 38.
    IDAM Cedam Ceti samuccayaḥ | yathā- māṃsavarge eṇahariṇādayo vatittiriśāraṅgaśca pradhānānīti || Su.U / 38 || Agrupación de los asuntos en función de su similitud en donde la mención de un nombre de dominio primario de la materia se hace colectivamente responsables de indicar los otros nombres de dominio secundarios agrupados en su encabezamiento.
    Ejemplo en mAmsa varga, EnAdaya se refiere a dos tipos de ciervos a saber ena (antílope) harina (ciervo) - la lAvAdaya se refiere a dos tipos de aves a saber lava (codorniz común) tittira (perdiz pájaro).
  2. ūhyam- inferido / lo que se entiende : -
    यदनिर्दिष्टं बुद्धयावगम्यते तदूह्यम्. यथा- अभिहितमन्नपानविधौ चतुर्विधं चान्नमुपदिश्यते- भक्ष्यं भोज्यं लेह्यं पेयमिति, एवं चतुर्विधे वक्तव्ये द्विविधमभिहितम्- इदमत्रोह्यम्- अन्नपाने विशिष्टयोर्द्वयोर्ग्रहणे कृते चतुर्णामपि ग्रहणं भवतीति- चतुर्विधश्चाहारः प्रविरलः, प्रायेण द्विविध एव- अतो द्वित्वं प्रसिद्धमिति. किञ्चान्यत्- अन्नेन भक्ष्यमवरुद्धं, घनसाधर्म्यात्- पेयेन लेह्यं, द्रवसाधर्म्यात् .सु.उ / 40.
    दल्हन: - साम्प्रतमूह्याख्यां तन्त्रयुक्तिमाह- यदित्यादि. अनिर्दिष्टमिति साक्षादित्यर्थः. उदाहरणमाह- यथामिहितमित्यादि. कथमत्रोह्यं भवतीति कथनायाह- भक्ष्यं भोज्यं लेह्यं पेयमिति चतुर्धा वक्तव्ये द्विविधममिहितमत्रोह्यं भवति चातुर्विध्यमत्रोह्यं भवतीत्यर्थः. बुद्धिगम्यमूह्यं प्राक् प्रतिपादितं तत् कीदृश्या बुद्ध्या गम्यत इत्याह- अन्नपाने इत्यादि. अन्नपानयोर्विशिष्टयोरभ्यवहार्ययोर्ग्रहणे चतुर्णामभ्यवहार्यविशेषाणां भक्ष्यभोज्यलेह्यपेयानां ग्रहणं भवतीति. चातुर्विध्यमेव किमिति नोक्तमित्याशङ्कयाह- चतुर्विध इत्यादि. प्रविरल इति प्रकर्षेण विरलः क्वचित्कथञ्चिद्भावात्. प्रकारान्तरेणापि चतुर्विधत्वमाह- किञ्चान्यदित्यादि. अन्न केचित्पूर्वपक्षं कुर्वन्ति वाक्यार्थस्यास्पष्टाविद्यमानस्य योजनादूह्यं न तन्त्रयुक्तिरिति, लीनस्यानिर्दिष्टस्य चार्थस्य वाक्यादेवोहनेनोभयरूपस्य योजनादूह्यं तन्त्रयुक्तेरेव.सु.उ / 40.

    yadanirdiṣṭaṃ buddhayā`vagamyate tadūhyam | yathā- abhihitamannapānavidhau caturvidhaṃ cānnamupadiśyate- bhakṣyaṃ bhojyaṃ Lehyam peyamiti, evám caturvidhe vaktavye dvividhamabhihitam- idamatrohyam- annapāne viśiṣṭayordvayorgrahaṇe kṛte caturṇāmapi grahaṇaṃ bhavatīti- caturvidhaścāhāraḥ praviralaḥ, prāyeṇa dvividha eva- ato dvitvaṃ prasiddhamiti | kiñcānyat- annena bhakṣyamavaruddhaṃ, ghanasādharmyāt- peyena Lehyam, dravasādharmyāt || Su.U / 40 ||

DalhaNa: - sāmpratamūhyākhyāṃ tantrayuktimāha- yadityādi | sākṣādityarthaḥ anirdiṣṭamiti | yathā`mihitamityādi udāharaṇamāha- | kathamatrohyaṃ bhavatīti kathanāyāha- bhakṣyaṃ bhojyaṃ Lehyam peyamiti caturdhā vaktavye dvividhamamihitamatrohyaṃ bhavati cāturvidhyamatrohyaṃ bhavatītyarthaḥ | buddhigamyamūhyaṃ prāk pratipāditaṃ tat kīdṛśyā buddhyā gamyata ityāha- annapāne ityādi | annapānayorviśiṣṭayorabhyavahāryayorgrahaṇecaturṇāmabhyavahāryaviśeṣāṇāṃ bhakṣyabhojyalehyapeyānāṃ grahaṇaṃ bhavatīti | cāturvidhyameva kimiti noktamityāśaṅkayāha- caturvidha ityādi | pravirala ITI prakarṣeṇa viralaḥ kvacitkathañcidbhāvāt | prakārāntareṇāpi caturvidhatvamāha- kiñcānyadityādi | Anna kecitpūrvapakṣaṃ kurvanti vākyārthasyāspaṣṭāvidyamānasya yojanādūhyaṃ na tantrayuktiriti, līnasyānirdiṣṭasya cārthasya vākyādevohanenobhayarūpasya yojanādūhyaṃ tantrayuktereva || Su.U / 40 ||

Uhya es el término utilizado cuando algo más se puede inferir a partir de un hombre inteligente, aunque no se utiliza definitivamente. Por ejemplo, se ha dicho en el capítulo sobre Anna-pana-vidhi (Capítulo XLVI, Sutra- Sthana) que Ana (comida) es de cuatro tipos, a saber.,. Bhakshaja (masticable) o el alimento sólido que tiene que ser mordido con los dientes antes de comer, (2) Bhojya (comestible) o la comida sólida i adecuada. e., que no ha de ser mordido con los dientes, (3) lehya (lickable) o la comida semi-líquido que tiene que ser lamido como un electuario, y (4) Peya (potable) o el alimento líquido adecuado que tiene para ser bebido - pero de estos cuatro tipos, se han mencionado dos clases solamente (es decir, Anna y Paniya) (en la denominación del capítulo). Aquí es (dijeron que las otras dos clases) se entienden. Porque, cuando sólo dos se mencionan en el respeto de comida y bebida, la inclusión de todos los cuatro en ella se comprende fácilmente.

¿Y por qué? Debido a que el término `Bhakshya` se incluye en el término `Anna` -tanto ser del mismo tipo, es decir, el alimento sólido -. Y el término `Lehya` se incluye en el término` Peya`-tanto ser del mismo tipo, a saber, líquido. Y los artículos de comida, aunque en realidad son de cuatro tipos, por lo general se habla en el lenguaje común, como ser de dos clases solamente {es decir, sólidos y líquidos).

Compartir en redes sociales:

Relacionada

© 2011—2022 leftwomenut.com